česky: Činčila vlnatá
Činčila vlnatá sa často triedi na 3 rozličné typy, v ktorých každý má svoje charakteristické morfologické vlastnosti.
Prvý typ, tzv. La plata, je robustnejší, dobre osvalený, telo je oválne. Hlava je krátka a široká, ušnice sú široko nasadené, veľmi pekne zaguľatené. Kožušina je veľmi hustá, na bokoch tela o niečo dlhšia. Farba srsti je svetlosivá až stredne sivá.
Zvieratá druhého typu Costina majú v porovnaní s predchádzajúcim typom slabšiu kostru i osvalenie, užšie bedrá a slabšie zauhlenie chrbta. Ušnice sú veľmi široko nasadené, hlava zvieraťa má pri pohľade spredu tvar písmena V. Telo nie je také robustné, je však dlhšie a štíhlejšie. Farba srsti je stredne až tmavosivá.
Tretí typ, tzv. Raton sa vyznačuje malým telom (veľkosť asi 1/3 typu La Plata). Má blízko postavené ušnice a hrotitý nos ako typ Costina. Kožušina zvierat tohto typu je najkvalitnejšia.
Činčila vlnatá sa domestikovala len nedávno. V dvadsiatych rokoch nášho storočia sa začala chovať. Za krátky čas sa rozšíril farmový chov činčíl po celom svete. Najväčší rozvoj chovu začal po druhej svetovej vojne. Prevláda najmä chov činčily vlnatej (chinchilla laniger), ďalší druh činčila krátkochvostá (Chinchilla brevicauda) sa chová v Južnej Amerike asi v desať percentnom zastúpení z celkového chovu farmových zvierat. Činčila krátkochvostá má síce veľmi hustú a krásnu kožušinu, ale jej chov je náročnejší a reprodukcia nie je uspokojivá.
Počas domestikácie vytvorila i činčila vlnatá niekoľko farebných aberantov. Okrem divého typu v charakteristickej sivej farbe, označovanej ako činčilová, sa chovajú v malom množstve tieto mutanty:
- činčila albino - biela s červenými očami,
- činčila biela recesívna - krížence s divým typom majú biely chvost,
- činčila Wilson Strain - dominantný typ bielej činčily, má tmavé oči a ušnice obrúbené čiernym pigmentom. Krížením tohto mutanta s divým typom vzniknú v generácii F1 platinové, biele alebo strakaté mláďatá a 50 % zvierat divého zafarbenia,
- činčila Silver White - tzv. platinová činčila, ktorej srsť je jemne sivá s čiernymi končekmi.
Podmienkou úspešného chovu a odchovu činčíl vlnatých je okrem kvalitného, pestrého krmiva a vyhovujúcej klietkovej technológie predovšetkým zabezpečenie vhodných mikroklimatických podmienok. Miestnosť, v ktorej zvieratá chováme, musí byť suchá, s možnosťou vetrania; má byť situovaná tak, aby okná boli otočené na východ alebo západ (nemožno súhlasiť s tvrdením, že činčily nepotrebujú slnečné žiarenie, horúce poobedňajšie slnko im však škodí). Za optimálnu teplotu pokladáme rozpätie od 15 do 20 st. C pri relatívnej vlhkosti vzduchu 50 %.
zdroj: AMBRUŠ B. 1991. Chováme chrčky, morčatá a iné hlodavce. Bratislava: Príroda, 1991. 109s. ISBN 80-07-00227-8
[youtube]dw4dkcqDkDI[/youtube]
[youtube]9cmh72Z9ISI[/youtube]
