O kvalite chovu nerozhoduje iba výber dobrého plemena, hygienické ustajnenie zvierat a správna výživa, ale aj výber plemenného materiálu. Len z kvalitných plemenných zvierat môže vzniknúť úspešný chovný pár alebo chovná skupina.
Pri plemennom výbere sa zameriavame na dobrý zdravotný stav zvierat, ich pôvod, vývin, pohlavný výraz, exteriére a reprodukčné vlastnosti. Každé zviera zaradené do plemenitby musí byť zdravé (musí pochádzať zo zdravého rodičovského materiálu), pretože len od týchto zvierat možno očakávať vitálne, odolné a dobre rastúce potomstvo.
Nemenej dôležitým kritériom pre plemenný výber je pôvod zvierat, pretože mláďatá získavajú od svojich rodičov podobné alebo rovnaké vlastnosti. Preto je nevyhnutné v serióznych chovoch malých hlodavcov venovať primeranú pozornosť vedeniu plemenných záznamov. V plemennej knihe, ktorú by si mal chovateľ viesť, sú podrobné plemenné záznamy. Podľa týchto záznamov možno aj po väčšom časovom odstupe zistiť, z ktorého chovu zvieratá pochádzajú, kto bol otcom a matkou mláďat, aké sú exteriérové vlastnosti a pod., takže môžeme zistiť aj vlastnosti pri výbere jedincov na ďalší chov.
Rodkomeňový záznam pozostáva z chovných listov, pričom každý pár, príp. chovná skupina má v plemennej knihe svoj chovný list, na ktorom evidujeme číslo klietky, rok uliahnutia oboch partnerov a farebnú mutáciu, prípadne i kresbu, typ srsti a pod. V chovnom liste zaznamenávame aj počet mláďat v jednotlivých vrchoch, počet odchovaných a uhynutých mláďat, pohlavie, farbu, kresbu a poznámky (vitalita, štiepenie farieb, typ atď.).
Na základe týchto záznamov je chovateľ schopný vypísať rodokmeň pre každé odchované zviera, čo je veľmi dôležité pri zisťovaní nielen fenotypu, ale najmä genotypu predchádzajúcich generácií pri ďalšom plemennom výber v chove.
Pri zostavovaní chovných párov a skupín treba dodržiavať tieto zásady:
- 1. Do chovu zaraďovať len zdravé jedince s požadovanými exteriérovými vlastnosťami.
2. Na chov nepoužívať príliš mladé jedince, ktoré zaostávajú vo vývoji a ich telesný vývin nie je ukončený skôr než sexuálny.
3. Na plemenitbu nepoužívať prestarnuté jedince, pretože nie sú zárukou vitálneho odchovu mláďat.
4. Na plemenitbu nezaraďovať zvieratá, ktoré sú fyziologicky vyčerpané nadmernými vrhmi a odchovom mláďat.
5. Z ďalšieho chovu treba vyradiť jedince príliš plaché, agresívne, ako aj zvieratá bez materského správania.
zdroj: AMBRUŠ B. 1991. Chováme chrčky, morčatá a iné hlodavce. Bratislava: Príroda, 1991. 109s. ISBN 80-07-00227-8
