Prezimovanie
Zimný spánok korytnačiek je ekofyziologické prispôsobenie sa, ktoré im umožňuje prežiť nepriaznivé obdobie roka. Začína sa poklesom denných a nočných teplôt pod určitý bod, obvykle začiatkom jesene. Vtedy korytnačky prijímajú stále menej potravy. Asi v polovici jesene úplne prestanú prijímať potravu. Napriek tomu sa cez deň trochu pohybujú a pomaly sa vyprázdňujú. Po vyhľadaní zimoviska je tráviaca sústava korytnačiek úplne vyprázdnená.
Európske suchozemské korytnačky sa zahrabávajú do kyprej pôdy alebo do humusu z rastlinných zvyškov. Keď sa nezahrabú dostatočne hlboko, a v tuhých zimách pôda premrzne do väčšej hĺbky, zasiahnuté mrazom hynú. Zo zimného spánku sa preberajú až vtedy, keď poludňajšie teploty dosahujú minimálne 14 st. C.
Európske a severoamerické vodné korytnačky prezimúvajú zahrabané v bahne vôd. Tu im nehrozí nebezpečenstvo, pretože v hlbších vodách nikdy neklesne teplota pri dne pod 4 st. C. Na rozdiel od suchozemských korytnačiek sa severoamerické (podobne aj európske) vodné korytnačke prebúdzajú už pri topení ľadu. Pri teplote 8 st. C sú celkom čulé.
Zimnému spánku sa veľmi podobá letná letargia. Keď sa teplota v tropických krajinách v určitom ročnom období prudko zvýši, niektoré suchozemské korytnačky vyhľadávajú úkryty, ktoré ich chránia pred pražiacim slnkom. Korytnačky upadajú do letného spánku. Jestvujú oblasti, kde môže letný spánok korytnačiek prejsť plynule do zimného spánku. Niektoré tropické vodné korytnačky upadajú tiež do letného spánku zahrabané v piesku alebo v bahne vyschnutých vôd. Prebúdzajú sa až v období dažďov, keď sa tieto miesta opäť naplnia vodou.
Zazimovanie korytnačiek v zajatí
Začiatkom jesene korytnačky prijímajú stále menej potravy. Ak neprijmú potravu niekoľko dní za sebou, je to pre nás impulz, aby sme ich prestali kŕmiť. V závislosti od počasia, obyčajne však začiatkom októbra, ich dávame dovnútra. Tu ich ešte niekoľko raz vykúpeme vo vlažnej vode, čím im pomôžeme vyprázdniť tráviacu sústavu. Potom ich koncom októbra zazimúvame.
Optimálna teplota na ich prezimovanie, by mala byť od + 4 do + 7 st. C; nemá klesnúť pod nulu, ani vystúpiť nad 10 st. C.
Suchozemské korytnačky zazimúvame tak, že ich uložíme v drevených debničkách do pivnice (nie veľmi vlhkej). Rozmery debničky závisia od veľkosti a počtu korytnačiek. Na debničku zvonku pripevníme husté pletivo, ktoré chráni korytnačky pred prípadnými hlodavcami. Na dno dáme menšiu vrstvu piesku, na ktorý utlačíme vrstvu suchého lístia. Sem uložíme korytnačky a zasypeme ich voľnejšie lístím, až po okraj debničky. Hornú časť prikryjeme hustým pletivom, ktoré na okrajoch zaťažíme. Namiesto lístia sa môže použiť slama, seno, mach a pod.
Korytnačky môžeme zazimovať aj na dne stavaných potravinových skríň v panelových bytoch. Zvieratá uložíme osobitne do papierových škatúľ vystlaných handrou. Korytnačky zasypeme natrhaným mäkkým papierom a na vrchnák škatule urobíme otvory.
Suchozemské korytnačky môžeme uložiť na zimný spánok aj vo voľnej prírode do malého domčeka. Jeho základ tvorí jama hlboká 80 cm, široká 80 cm a dlhá 12 cm. Dno udupeme a steny zarovnáme. Asi 20 cm od okraja jamy vybudujeme 40 cm vysoký múrik zo skál, tehál alebo dreva. Na jednej strane necháme otvor široký asi 50 cm, kotrý slúži ako vchod do domčeka pre korytnačky v lete. Na múrik položíme snímateľnú drevenú strechu pokrytú térovým papierom, trstinou, príp. šindľom. Do jamy vložíme drôtený kôš, ktorý chráni korytnačky pred hlodavcami. Na dno utlačíme 20 cm vrstvu slamy, na ňu položíme korytnačky a voľne ich zasypeme slamou až po okraj koša. Na vrch koša pletivo po celej ploche pridrôtujeme. Podlahu domčeka vyplníme doskami, vchod uzavrieme a celý priestor vyplníme suchým lístím. Nakoniec nasadíme strechu.
Na jar korytnačky po prebudení vykúpeme vo vlažnej vode a dávame im veľa zelenej potravy.
Európske a niektoré severoamerické sladkovodné korytnačky chované v jazierkach môžu na dne i prezimovať. S poklesom teplôt vodné korytnačky postupne prestanú prijímať potravu a klesnú na dno jazierka. Počas zimy jazierko pravidelne kontrolujeme. Do hrubého ľadu vysekávame diery, aby sa voda mohla okysličovať. Pri dlhších otepleniach a nasledujúcich prudkých poklesoch teplôt treba dávať veľký pozor, aby prebudené korytnačky nezamrzli v ľade.
Prezimúvame len zdatné a zdravé jedince vodných korytnačiek. Choré alebo slabšie korytnačky treba na jeseň premiestniť do akvaterárií. Po tuhých dlhých zimách sa niektoré vodné korytnačky môžu prebudiť oslabené alebo vyčerpané. Takéto jedince treba tiež premiestniť na istý čas do akvaterárií, kde sa ich zdravotný stav upraví výdatným kŕmením a teplom.
Aby sa niektoré tropické druhy vodných korytnačiek rozmnožovali, odporúčame vytvoriť im podmienky pre krátky letný spánok.
zdroj: SZALAY F. - SZALAYOVÁ H. 1989. Chováme korytnačky. Bratislava: Príroda, 1989. 143s. ISBN 80-07-00045-3