Burunduk ázijský / Eutamias sibiricus

Sem patrí všetko o druhoch hlodavcov.

Burunduk ázijský / Eutamias sibiricus

Poslaťod lienka » Ned 07. Apr 2013 22:58:08

Burunduk ázijský / Eutamias sibiricus
česky: Burunduk páskovaný

Rod burundukov (Eutamias) zahŕňa hlodavce malých rozmerov s dĺžkou tela 80 - 180 mm, pričom na chvost pripadá 60 - 140 mm. Hmotnosť sa pohybuje v rozätí 80 - 110 g. Končatiny sú podstatne kratšie ako pri vevericiach, a to panvové sú dlhšie ako hrudníkové. Hrudníkové končatiny majú tretí a štvrtý prst najdlhší. Na panvových končatinách je najdlhší štvrtý prst. Srsť je krátka a hrubá. Základné zafarbenie je sivohnedé až okrovožlté. Na chrbte sa tiahne často 5 tmavých a svetlých pásov. Brucho je sivej alebo belavej farby. Priústne vaky majú dobre vyvinuté. Diploidný počet chromozómov je 38.

Burunduky sú rozšírené na obrovskom území. Žíjú v USA, Mexiku, Kanade, Rusku, Mongolsku, Číne, i v Japonsku.

Rod burunduk (Eutamias) má 18 druhov:
  • burunduk východný (Eutamias striatus)
  • burunduk alpínsky (Eutamias alpinus)
  • burunduk malý (Eutamias minimus)
  • burunduk sosnový (Eutamias amoenus)
  • burunduk Townsendov (Eutamias townsendi)
  • burunduk kalifornský (Eutamias sonomae)
  • burunduk Merriamov (Eutamias merriami)
  • burunduk skalný (Eutamias dorsalis)
  • burunduk koloradský (Eutamias quadrivittatus)
  • burunduk hrdzavochvostý (Eutamias ruficaudus)
  • burunduk sivý (Eutamias cinereicollis)
  • burunduk dlhouchý (Eutamias quadrimaculatus)
  • burunduk sp. (Eutamias speciosusus)
  • burunduk nevadský (Eutamias panamintinus)
  • burunduk hnedý (Eutamias umbrinus)
  • burunduk Palmerov (Eutamias palmeri)
  • burunduk Bullerov (Eutamias bulleri)
  • burunduk ázijský (Eutamias sibiricus)
Na chov v zajatí je vhodný iba burunduk ázijský.

Burunduk ázijský obýva severovýchodnú oblasť európskej časti Ruska, Sibír, Ďaleký východ okrem Kamčatky, Sachalin, strednú, severovýchodnú Čínu, severnú časť Mongolska, Kórejský poloostrov a niektoré japonské ostrovy.

Burunduk ázijský je hlodavec s dennou aktivitou. Prevažne sa zdržuje na zemi, ale veľmi dobre sa šplhá a skáče v korunách stromov. V prírode si vyhrabáva podzemné diery medzi koreňmi a pňami stromov alebo pod skalnými suťami, príp. pod strúchniveným drevom. Dĺžka diery je 800 - 100 mm. Jed dobre vystlaná mäkkým materiálom (machom, lístím a pod.). Má niekoľko komôr, ktoré slúžia ako spálňa, zásobáreň potravy, ale burunduky budujú i niekoľko slepých chodieb, kde zhromažďujú svoje exkrementy.

V prírode žije každý jedinec osobitne samotárskym životom, len v čase reprodukčného obdobia vyhľadávajú samce samice svojho druhu. Obdobie ruje nastáva tesne po prebudení sa zo zimného spánku v marci až apríli. Často sa stáva, že pri mladých, novo zostavených pároch nie je dokonalá synchronizácia medzi pohlaviami, a preto sexuálna aktivita neprichádza hneď. Je to jedna z príčin, prečo sú problémy pri rozmnožovaní tohto druhu. Stáva sa, že samica svojím dominantným správaním samca natoľko zastraší, že sa viac nepokúša o kopuláciu. Na jar sa musia jednotlivé páry často pozorovať. Príliš agresívne jedince treba od seba oddeliť priehľadnou drôtenou stenou, aby si na seba zvykli.

Ak samica začína zbierať hniezdový materiál, je to neklamný znak blížiacej sa ruje. Krátko za tým sa začína niekoľkodňové párenie. Gravidita trvá 30 - 32 dní. Gravidné zvieratá sú v tomto období často nervózne a agresívne. Vrh pozostáva z 3 - 5, zriedka až z 12 mláďat. Kotia sa bez srsti a slepé. Po 14 dňoch už majú dobre vyvinutú srsť, po ďalšom týždni vidia, po 4 - 5 týždňoch sa laktácia končí. Po dvoch mesiacoch života sú úplne samostatné. Burunduky pohlavne dospievajú asi po 12 mesiacoch. Dožívajú sa v priemere 7 - 10 rokov.

Burunduky pri dobrej starostlivosti rýchlo skrotnú a pri trpezlivom prístupe sa naučia brať krmivo z ruky. Potrebujú väčšiu starostlivosť ako morčatá a chrčky. Na odchov sú potrebné priestrannejšie voliéry, do ktorých upevníme viac rozkonárených vetiev. Na dno voliéry dáme čistý suchý piesok alebo suchú rašelinu. Do klietok stačí dať hobliny, ktoré často vymieňame aby zvieratá nepáchli.

Potravu nosia burunduky v priústnych vakoch do diery alebo búdky, kde ju konzumujú. Lieskovce a iné orechy prenášajú v zuboch podobne ako veverice. Zo suchého krmiva predkladáme burundukom semená slnečnice, arašidy, vlašské a lieskové orechy, žalude a bukvice. Občas trochu naklíčeného ovsa a pšenice. Konzumujú tiež veľa zeleniny a ovocia, z ktorého obľubujú najmä čerešne. Pred príchodom ruje skrmujeme mladé konáriky listnatých a ihličnatých stromov a púpavové listy. Zo živočíšnej potravy žerú najradšej rozličný hmyz, larvy múčiara a koníky.

zdroj: AMBRUŠ B. 1991. Chováme chrčky, morčatá a iné hlodavce. Bratislava: Príroda, 1991. 109s. ISBN 80-07-00227-8

[youtube]c496YtLOGIk[/youtube]

[youtube]kTGW928lumY[/youtube]
Obrázok
Aj malý pes dokáže v posteli zaujať takú polohu, aby pre Vás prakticky neostalo žiadne miesto.
Obrázok užívateľa
lienka
diskutér
diskutér
 
Príspevky: 72
Obrázky: 0
Registrovaný: Štv 29. Sep 2011 21:47:46
Bydlisko: západ

Späť na Druhy hlodavcov



Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť