Axolotl mexický / Ambystoma mexicanum

[akvarista]

Axolotl mexický / Ambystoma mexicanum
česky: Axolotl mexický

Rozšírenie: jazero Xochomilco (nachádza sa juhovýchodne od hlavného mesta Mexika vo výške 2300 m); so všetkými kanálmi a jazierkami tvorí vodnú plochu asi 35 km2. Otvorené miesta majú hĺbku i 10 m, ale pri brehoch sú plytčiny. Väčšina vodnej plochy má hĺbku 1 m a je tu bohatá vodná vegetácia.
Veľkosť: 29 - 30 cm
Čeľaď: axolotlovité - Ambystomatidae

Má plochú širokú hlavu, ktorá je od valcovitého tela oddelená 3 pármi kríčkovitých žiabrov. Po bokoch tela sa nachádza asi 16 - 18 priečnych kožných rýh. Končatiny sú silnú, krátke. Na predných končatinách sú 4 prsty a na zadných je 5 prstov medzi ktorými je neúplná plávacia blana. Chvost je dlhý, plochý s plutvovým lemom, ktorý sa začína už za hlavou. Jemná pokožka je slizká. Telo je tmavohnedé až sivohnedé. Svetlejšie jedince majú najmä na hlave, chrbte a na chvoste čierne až sivomodré škvrny, ktoré vytvárajú mramorovanie. Podhrdlie a brucho sú jednofarebné - tmavo sivohnedé až čiernomodré. Kloaka samcov je oveľa mohutnejšia ako kloaka samíc.

Po celý život ostáva v larválnom štádiu, v ktorom sa aj rozmnožuje, pretože vody jazera, kde žije, nevysychajú.
Páreniu na jar predchdáza hľadanie partnerky. Samce, ktoré majú v tom čase kloaku zdurenú do veľkosti orieška, nepokojne plávajú a obzerajú si samice, pričom ich jemne hryzú do hlavy (k zraneniu nedochádza). Potom vypúšťajú z kloaky sekrét prenikavého pachu, ktorý nepravidelným vírivým pohybom chvosta priblížia k samici. Samica na krátkom úseku prenasleduje samca a postupne si vsúva do kloaky spermatofory, ktoré samec vypúšťa v kužeľovitých útvaroch. O 4 dni samica počas 1 - 2 dní znesie do 600 vajec ktoré pripevní v chumáčoch na vodné rastliny. Inkubačné obdobie trvá podľa teploty vody asi 10 - 12 dní.

V prírode sa živí červami a rôznym vodným hmyzom. Je aktívny v noci. Nepriaznivé obdobie roka prečkáva v spleti vodných rastlín alebo v bahne na dne vôd.

Je pomerne častým a vďačným chovným druhom aj pre začínajúcich teraristov. Okrem prírodne sfarbených exemplárov existujú aj v zajatí aj biele, ružové, albinotické a škvrnité formy. Môže sa dožiť až 25 rokov. Pri chove sa môže umelo vyvolať premena z neotenickej formy na suchozemskú formu, a to postupným znižovaním množstva vody v akváriu a pridávaním výťažku štítnej žľazy do potravy. Táto metamorfóza však nie je nevyhnutná, pretože aj v zajatí sa rozmnožuje v larválnom štádiu.

Pre dva páry dospelých jedincov vyhovuje akvárium s rozmermi 1 m x 0,4 m x 0,4 m, na dno ktorého dáme hrubší štrk. S obľubou sa zdržiavajú medzi zasadenými vodnými rastlinami. Do akvária môžeme vložiť aj väčšie kamene alebo korene. Nevyhnutný je výkonný filter. Pri čistení akvária treba nechať čerstvo napustenú vodu odstáť, pretože chlórovaná voda im poškodzuje žiabre a v niektorých prípadoch je aj príčinou uhynutia. Teplota vody by sa mala v lete pohybovať od 18 - 22 st. C, v zime od 5 do 10 st. C. Pri dodržiavaní uvedených teplôt sa axolotl pravidelne rozmnožuje. Od konca apríla do konca septembra ho môžeme chovať vonku v jazierkach.

V zajatí znášajú samice vajcia zvyčajne 2x do roka skoro na jar a na jeseň. Znášajú ich jednotlivo na vodné rastliny. Vyliahnuté larvy sú olivovohnedé až žltohnedé a merajú 7 - 10 mm. Mláďatám rastú najskôr predné a až potom zadné končatiny. Aby sme predišli kanibalizmu, rozdeľujeme ich podľa veľkosti do malých elementiek. No aj napriek tomu ich mnoho uhynie. Spočiatku ich kŕmime mikrominom, jemným prachom dafnií, neskôr dafniami a bahenníkmi. Dospelé jedince kŕmime dafniami, bahenníkmi, vodnými slimákmi, malými rybkami, dážďovkami a nakrájaným hovädzím mäsom posypaným vitamínovými prípravkami (vtedy im ho podávame pinzetou).

zdroj: SZALAY F. - SZALAYOVÁ H. 1990. Chováme teráriové zvieratá. Bratislava: Príroda, 1990. 348s. ISBN 80-07-00258-8

Videá Axolotla mexického na youtube: