Slovenský čuvač (FCI 1/1/142)

[psickarBA]

Toto slovenské krásne plemeno patrí do skupiny bielych horských pastierskych psov. Ako jeho názov hovorí, pochádza zo slovenských hôr, predtým bol známy ako tatranský čuvač, no pre možnú zameniteľnosť názvu s poľským plemenom bol názov zmenený na "Slovenský čuvač". Už v dávnej minulosti ho tu využívali na pasenie a stráženie stád oviec i príbytkov. Bol vždy nebojácny a vedel sa postaviť aj proti medveďom a vlkom. Má statnú postavu, pevné svalstvo, hustú bielu srsť, ktorá ho chráni pred nepriaznivým počasím. Je veľmi odolný a vytrvalý, vyniká bystrosťou, ostražitosťou a neúplatnosťou. Dobre sa cvičí a je spoľahlivým ochrancom ľudských obydlí, ale i hospodárskych zvierat. Nehodí sa na chov v mestách.

Za samostatné plemeno bol Slovenský čuvač uznaný v r. 1965 a štandard FCI bol vydaný 14.8. 1965 pod č. 142 Slovenský čuvač. Za udržanie tohto plemena patrí vďaka najmä prof. Antonínovi Hrůzovi, pedagógovi Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne. V roku 1967 podalo Maďarsko protest proti uznaniu slovenského čuvača za samostatné plemeno, v roku 1969 bolo toto plemeno opäť obhájené.

Srsť: dlhá, mierne zvlnená, uzavretá.
Farba: len biela.
Výška: psy 62-70 cm, sučky 59-65 cm.
Využitie: pasenie oviec, stráženie obydlí.

Podobné plemená: maďarský kuvas a poľský podhalanský ovčiak (Tatra owczarek podhalanski).

[equus]

Psia rodinka Slovenského čuvača