Chrček zlatý / Mesocricetus auratus

[lienka]

Chrček zlatý / Mesocricetus auratus
česky: Křeček zlatý

Chrčka zlatého prvýkrát opísal Waterhous roku 1839 a v tom istom roku ho prezentovali v Londýnskej zoologickej spoločnosti (London Zoological Society).
Divá forma má základnú farbu tmavo zlatožltú, dlhšiu srsť s jemnou štruktúrou. Ventrálna časť je svetlosivá, uši sú z vonkajšej strany ochlpené chlpmi tmavozlatej farby, vo vnútri sú biele. Dospelé samce sú väčšie než dospelé samice a majú dobre vyvinutú pachovú žľazu s tmavo pigmentovanou škvrnou v panvovej oblasti, na ktorej je hrubšia koža s tuhými, tmavšie pigmentovanými chlpmi. Pravdepodobne je tento útvar žľazového charakteru osobitne aktívny pri samčom pohlaví. Pri sexuálnom podráždení srsť nad žľazou zvlhne a samec si túto škvrnu škriabe a otiera, pretože vylučovaný sekrét pravdpodobne dráždi kožu. Samička chrčka má túto žľazu menej vyvinutú, no v čase ruje vylučuje tiež sekrét.

Zaujímavá je skutočnosť, že po objavení chrčka zlatého sa zakrátko na tento zaujímavý druh celkom zabudlo. Až takmer o 100 rokov neskôr zoológ Aharoni, profesor na univerzite v Jeruzaleme, vykopal vrh 8 mláďat, ktoré roku 1930 venoval Katedre parazitológie spomenutej univerzity. Z 8 zvierat 4 unikli zo zjatia, jednu samicu zabil samec, ale 1 samec a 2 samičky zostali, pričom sa v zajatí rozmnožovali (Adler 1948). Takto si chrček začal raziť svoju cestu do celého sveta. Stal sa nielen často používaným experimentálny laboratórnym zvieraťom, ale predovšetkým si pre svoj pekný vzhľad, krotkú povahu a nenáročný chov získal nesmiernu popularitu u detí celého sveta.

Chrček zlatý je rozšírený západne od Kaspického mora a v oblasti, ktorá leží medzi Kaspickým morom a Čiernym morom. Jeho oblasť výskytu je omnoho obmedzenejšia než pri čínskych a európskych formách a ako odlišný a nový druh bol zistený omnoho neskôr. Podľa Sachsa (1952) je Mesocricetus auratus tetraploid, ktorý vznikol z hybridného kríženia medzi Cricetulus griseus a Cricetus cricetus. V rovnakej oblasti žijú 2 variety Mesocricetus auratus auratus a Mesocricetus auratus brandti. Podľa Wahrmana (1959) má táto varieta o 2 chromozómy menej než Mesocricetus auratus auratus. Mesocricetus auratus má 44 chromozómov. Tetraploidný chrček zlatý má od 12 do 22 prsných bradaviek (chrček európsky a chrček čínsky majú len 8 bradaviek).

Chrček zlatý je všežravec. V potrave dáva prednosť hmyzu, i keď má k dispozícii inú potravu, napr. mravce, šváby, muchy (Jacoba 1945).

zdroj: AMBRUŠ B. 1991. Chováme chrčky, morčatá a iné hlodavce. Bratislava: Príroda, 1991. 109s. ISBN 80-07-00227-8

[noro]

[youtube]yNkFz36Db_Q[/youtube]