Veverica karolínska / Sciurus carolinensis
česky: Veverka popelavá
Tento druh je rozšírený na juhovýchode Kanady, v juhovýchodnej časti Ontária, v celej východnej časti severnej Ameriky. V minulom storočí bol introdukovaný do celej Veľkej Británie, kde sa v krátkom čase rozšíril pozdĺž celého južného pobrežia a na severe prenikol až k hraniciam Škótska. Pre pomerne agresívne správanie na niektorých miestach úplne nahradil pôvodnú vevericu obyčajnú.
Zafarbenie veverice karolínskej nie je také variabilné ako pri veverici obyčajnej, ale prevláda hnedosivá farba. Spodná časť tváre, krk a brušná časť sú bielokrémovej farby. Ušnice sú malé, guľaté a úplne bez štetín. Dosahujú hmotnosť tela 270 - 500 g.
Zaujímavá je hniezdna biológia druhu. Veverica karolínska si totiž buduje dva typy hniezd. Zimné hniezdo je zo suchých konárov a je lokalizované vždy pri kmeni stromu. Slúži nielen na odpočinok, ale v ňom veverica odchováva i mláďatá. Letných hniezd si stavia niekoľko a používa ich len na oddych a v prípade nepriaznivého počasia ako skrýšu. Takéto hniezda sa budujú z čerstvých koncových výhonkov listnatých stromov a sú lokalizované voľne v korune stromu.
Veverica karolínska je veľmi vhodným druhom na chov v zajatí. Zakrátko úplne skrotne, takže prijíma potravu z ruky. Na odchov mláďat jej však musíme zabezpečiť priestrannú izbovú alebo záhradnú voliéru.
Kŕmime ju okrem rozličných semien (slnečnica, konopné semeno a pod.) orechami, bukvicami a žaluďmi. Na jar skrmujeme rozmanité konáriky s mladými zelenými výhonkami, ale i hrubšie konáre, z ktorých obrýza kôru. Veľmi rada žerie naklíčený jačmeň, ovos a pšenicu.
Dĺžka gravidity nie je známa. Mláďatá v počet 2 - 4 sa liahnu holé a slepé ako pri ostatných vevericiach. Pohlavne dospievajú vo veku 5 - 6 mesiacov. Samice uliahnuté začiatkom roka majú mláďatá často ešte na jeseň toho istého roku.
zdroj: AMBRUŠ B. 1991. Chováme chrčky, morčatá a iné hlodavce. Bratislava: Príroda, 1991. 109s. ISBN 80-07-00227-8
[youtube]yHUKxfuIJFo[/youtube]
[youtube]7bFQOjbHuHY[/youtube]