Korytnačka močiarna / Emys orbicularis
česky: Želva bahenní
Rozšírenie: stredná a južná Európa, západná Ázia a severozápadná Afrika
Karapax: 25, ojedinele až 30 cm
Čeľaď: vodnice - Emydidae
Karpax je čierny, s lúčovitými pásmi alebo radmi bodiek. Mláďatá majú špinavoolivovozelený karapax, spravidla bez lúčov, mäkké časti sú hnedasté, jednofarebné. Tieto korytnačky majú v dospelosti čiernu kožu so žltkastými škvrnami.
Obýva prehriate, stojaté, nie hlboké, zarastené vody s bahnitým dnom. V SR je jedinou žijúcou korytnačkou. V súčasnosti ju ohrozujú melioračné zásahy a turistický ruch. Patrí medzi zákonom chránené živočíchy a za jej odchyt sa platí pokuta.
Živí sa rybami, obojživelníkmi, červami, lastúrnikmi, vodnými slimákmi a vodným hmyzom.
Aktívna je od apríla do októbra. Pári sa v máji. Asi mesiac po párení samička znáša v noci 3 - 16 vajec, ktoré zahrabáva do piesčitej vody, niekedy aj ďalej od vody. Ich inkubačné obdobie je asi 100 dní. Pri chladnejšom lete sa termín liahnutia posúva tak, že mláďatá sa môžu vyliahnuť až na jar nasledujúceho roku. Pohlavne dospieva vo veku 8 - 10 rokov. Môže sa dožiť až 120 rokov.
V prírode prezimúva zahrabaná v bahne vôd.
V zajatí ju chováme v akvateráriu pri teplote 20 - 28 st. C. Rada sa vyhrieva na súši.
Kŕmime ju hovädzím mäsom, srdcom, rybami, vodnými slimákmi, mláďatami myší, občas zelenou potravou, t. j. šalátom, vodnými rastlinami a pod. Potravu prijíma pod vodou. Aktívna je cez deň.
Odchov je spravidla úspešný a pomerne častý.
Zimný spánok sa odporúča, ale nie je nevyhnutný. Ideálne je chovať ju po celý rok v jazierkach, kde i prezimúva.
V stredoveku bola v Čechách v niektorých kláštoroch pôstnym jedlom.
zdroj: SZALAY F. - SZALAYOVÁ H. 1989. Chováme korytnačky. Bratislava: Príroda, 1989. 143s. ISBN 80-07-00045-3
z youtube: