Myš pichliačová / Acomys cahirinus

[lienka]

Myš pichliačová / Acomys cahirinus
česky: Myš bodlinatá

Žije na území Prednej Ázie, Saudskej Arábie, na ostrovoch Kréta a Cyprus. Obýva suché a teplé územia púští, stepí a saván, kde sú miestami skalnaté sutiny, bylinný a krovitý porast. V niektorých krajoch je synantropným druhom. Menšie hniezda si buduje medzi skalami alebo si vyhrabáva plytké diery.

Vrchná časť tela je pieskovej až žltosivej farby, brucho je biele až svetlosivé. Na chrbte je srsť metamofrovaná na výrazne odstávajúce, sploštené, vo vnútri duté pichliače.

Voľne žijúce populácie sa živia rôznymi semenami, časťami rastlín, ale i hmyzom, slimákmi a drobnými stavovcami. Aktívne sú najmä v noci a za súmraku, keď vyliezajú zo svojich skrýš.

Myš pichliačová je zaujímavá nielen svojim zaujímavým zovňajškom, ale i spôsobom života. Dá sa skrotiť len pokiaľ je mladá. Staršie jedince sa nerady kontaktujú s človekom a často dosť hryzú. Ich chovom by sa mal zaoberať len skúsený chovateľ - špecialista; nie sú vhodné pre deti.

Pretože neničia drevnú hmotu tak intenzívne ako napr. myši domové, môžu sa chovať v malých klietkach drevenej konštrukcie. Na dno chovného zariadenia dávame asi 50 mm vrstvu suchého piesku a niekoľko plochých kameňov, medzi ktorými si budujú hniezda.

Pri chove je bezpodmienečne potrebné sucho a teplo. Optimálna teplota je 22 - 24 st. C, prípadne i viac. Pri teplote nižšej ako 18 st. C viditeľne trpia podchladením a zakrátko hynú.

Myši pichliačové sa medzi sebou dobre znášajú, preto ich možno chovať spoločne i po dosiahnutí pohlavnej dospelosti. Len pri nedostatku živočíšnych bielkovín sa môže prejaviť kanibalizmus, t. j. zvieratá si medzi sebou obhryzujú ušnice a chvosty. Dostatočné množstvo živočíšnej potravy zamedzí tomuto zlozvyku.

Samica je gravidná 38 - 39 dní. Vo vrhu bývajú 2 - 3 mláďatá, staršie samice majú pravidelne len 1 mláďa. Kotenie prebieha v hniezde v neskorých večerných alebo skorých ranných hodinách. Samica má 2 - 3 páry mliečnych bradaviek. Mláďatá majú hmotnosť po uliahnutí 5 - 6 g, sú schopné nemotorného pobybu. Oči otvoria niekoľko hodín po uliahnutí, ušnice majú spočiatku sklopené dopredu, asi o týždeň sa im však vzpriamia. Srsť je spočiatku veľmi riedka, tmavosievej farby. Pichliače sa im na dorzálnej strane vyvinú asi po 3 mesiacoch. Samica sa niekoľko hodín po okotení opäť pári, takže počas roka je schopná odchovať 7 - 10 vrhov mláďat.

Myši pichliačové kŕmime drobnými semenami, trochou slnečnice, prosom, mohárom. Skonzumujú veľké množstvo rozmanitého ovocia, zeleniny a zeleného krmiva. Treba im predkladať i rôzne čerstvé konáriky, napr. bazy čiernej, brezy bielej, ale i rozličných ovocných stromov. Bezpodmienečne potrebujú rôzny hmyz, larvy múčiarov, mravčie kukly a drobné slimáky.

zdroj: AMBRUŠ B. 1991. Chováme chrčky, morčatá a iné hlodavce. Bratislava: Príroda, 1991. 109s. ISBN 80-07-00227-8

[youtube]qBFUDuNPZ6s[/youtube]